Starobylé banské mesto, kráska v lone prírody, mesto s bohatou kultúrnou minulosťou a súčasnosťou, … Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami by sme mohli charakterizovať Banskú Štiavnicu, ktorá bola predmetom nášho záujmu v rámci jesennej literárno-dejepisnej exkurzie v tomto školskom roku.
Zúčastnili sa jej vybraní žiaci 6. – 9. ročníka. Po príchode do mesta sme museli vyšliapať na vrchol kopca k Novému zámku. Je tam nainštalovaná expozícia zbraní a predmetov z čias osmanských nájazdov. Vystavené zbrane zaujali najmä nás chlapcov, lebo nám bolo povolené (za slušné správanie) vziať ich do ruky a dôkladne si ich prezrieť. Na chvíľu sme mali pocit, že sme stredovekými bojovníkmi.
Po prehliadke zámku sme sa presunuli k domu Márie Pišlovej, do tzv. Epicentra lásky. Na začiatku prehliadky nám lektori múzea premietli krátky film, ktorý nám priblížil tému celej prehliadky. Po jeho zhliadnutí nás sprievodkyňa odviedla do miestnosti, ktorá bola pred viac ako 150 rokmi obývacou izbou meštianskej rodiny Pišlovej. Zaujalo nás najmä Marínino klavírne krídlo. V tej chvíli sa začali rozliehať miestnosťou jeho tóny. Vzápätí postavy na obrazoch akoby ožili a my sme sa vďaka rozhovoru medzi nimi dozvedeli všeličo o nenaplnenej láske medzi vtedy mladým študentom Andrejom Sládkovičom a meštianskou dcérou Máriou Pišlovou. Ďalšia izba ukrýva vo vitríne stránky z básne Marína, napísané pôvodným Sládkovičovým rukopisom. Nachádzajú sa v nej aj všetky vydania básne Marína. Sprievodkyňa nás poprosila, aby sme sa chytili za ruky. V tej chvíli sa na stene objavil náhodný verš básne a za ním ďalší a ďalší. Schodiskom sme zišli do samotnej Banky lásky. Bola to dlhá miestnosť so sklenenou podlahou a stenami vytvorenými z políc, ktoré sú vyplnené malými bielymi schránkami. V nich sú uložené symboly lásky rôznych mladých zaľúbených párov. Na úplný koniec sme prišli k zaujímavému zariadeniu. Dokáže zmerať silu lásky medzi dvoma ľuďmi a vybrať opäť náhodný verš z básne Marína.
Po prehliadke sme navštívili neďaleký Starý zámok z obdobia stredoveku. Z veže, na ktorú sme vyšli po prudkom schodisku, bol nádherný výhľad na mesto Banskú Štiavnicu. Na zámockom nádvorí sme si trochu oddýchli, prehliadli si celý stredoveký areál. Nakoniec sme zišli do centra mesta, kde sme nastúpili do autobusu a ten nás spokojných a plných zážitkov odviezol domov, aby sme sa s nimi podelili so svojimi rodičmi.
Samuel Gucký a žiaci 8. A triedy
